Celoslovenská neanonymná literárna súťaž v tvorbe poézie a prózy, v ktorej sa súťaží v troch kategóriách:
-žiaci a študenti do 15 rokov
-autori od 16 do 30 rokov
-autori nad 31 rokov.
Vyhlasovatelia: Literárny klub Bernolák pri Spolku svätého Vojtecha v Trnave a Miestnom odbore Matice slovenskej v spolupráci s mestom Trnava, Knižnicou Juraja Fándlyho, Bernolákovou spoločnosťou v Bratislave a redakciou dvojtýždenníka Kultúra už vyhlásili XIX. ročník tejto súťaže.
Naši žiaci sa zúčastnili. Sú vedení, aby sa vedeli vyjadrovať nielen ústne, ale aj písomne. Svoje pocity, postrehy, zážitky, skúsenosti, nadobudnuté vedomosti a zručnosti odovzdané svojimi pedagógmi sa pokúšajú zužitkovať a prichádza aj „prvé“ ovocie v podobe celoslovenských úspechov. O tom nás, a predovšetkým i odbornú porotu, presvedčili žiaci siedmeho ročníka Z. Kačmárová, M. Milá, B. Zribková, S. Drotár a P. Kamenický, ktorí získali Čestné uznanie v celoslovenskej súťaži. Dokonca vlastná tvorba Z. Kačmárovej si vybojovala 3. miesto v silnej konkurencii. Začítajte sa do riadkov Zuzkinej prózy.
Príhody dedka Javora
Tomáš a jeho sestra Lívia sa vybrali cez Veľkú noc k babke. Tomáš sa nesmierne tešil, ale Lívia až taká nadšená nebola. Podľa nej tam bola veľká nuda. No až do tohto okamihu.
,,Aha, Livka!“ skríkol Tomáš.
,,Čo sa deje?“ nechápavo sa spýtala Livka.
,,Pozri! To je veľký strom ako v rozprávke, čo nám čítala babka.“ odpovedal Tomáš.
,, Poďme k nemu!“ rozkázal Tomáš.
,,Tak fajn...“ unudene sa Livka ozvala.
Pomaly sa približovali k stromu. Sadli si okolo neho a začali kričať:
,, Javor, javor prebuď sa!“ a znovu opakovali „Javor, javor prebuď sa!“
Zem sa zrazu roztriasla, a javor sa prebudil.
„Áááááááá, kto ma tu budí?“ pýta sa nechápavo Javor.
„Dobrý deň, prepáčte. My sme len skúšali zaklínadlo z jednej rozprávky. Nevedeli sme, že to naozaj funguje.“ odpovedal Tomáš.
„Dobre, deti. Chcete niečo či môžem ísť spať? Ááá“ hneď po otázke sa Javorovi zívlo.
„V našej rozprávke strom hovoril príbehy z detstva. Dedko Javor, máte nejaké?“ spýtala sa ho Lívia.
„Hahaha. Jasné, že mám. Aký by ste chceli počuť?“ spýtal sa dedko Javor detí.
„Dedko, dedko máte aj taký, ako ste vyrastali?“ opýtal sa Tomáš dedka.
„Áno, mám. Pohodlne si sadnite a ja vám ho rozpoviem. Mal som asi desať rokov.........“ takto dedko porozprával Tomášovi a Lívii príbeh z detstva. Deti sa tam dozvedeli, že presne ako oni, sa pred tridsiatimi rokmi pri tomto strome hrali aj ich rodičia. Mama s otcom sa poznali už od detstva, a tak vyslovili to isté zaklínadlo.
Deti pochopili, že tento strom si už toho odžil veľa a boli radi, že práve pri nich sa zobudil. Teraz už majú tridsať rokov obaja a tento príbeh rozprávajú svojim deťom.
„Boli sme v Trnave, bolo super. No o rok opäť, už na jubilejnom 20. ročníku a ešte o trošičku lepšie sa chceme umiestniť, tento zážitok stojí zato..., “ tieto slová zneli vo vlaku cestou domov.
Žiakom prajeme, aby sa ich vízia, sen naplnil a do ďalšej tvorby prajeme veľa tvorivých síl, nápadov, aby im to nielen hovorilo, ale aj písalo stále viac a viac. 
-ak-
Do galérie ZŠ Komenského opäť úspešná v celoslovenskej literárnej súťaži O CENU SLOVENSKÉHO UČENÉHO TOVARIŠSTVA 2017 V TRNAVE boli pridané fotografie.