Od počítača k turistike...
Jarné prázdniny sa už pomaly končili, ale my žiaci z turistického krúžku pri ZŠ Komenského vo Svidníku pod vedením p. uč. Chudíka, sme sa rozhodli, že týždeň leňošenia ukončíme regeneráciou tela od vplyvov modernej doby aj niečím prospešným pre naše zdravie. Hoci ranné vstávanie v sobotu 20.2.2016 bolo pre nás ťažké, napriek tomu sme sa s úsmevom vydali na cestu autobusom spolu s členmi KST Beskyd Svidník do Vysokých Tatier.
Vystúpili sme v Starom Smokovci a vydali sme sa na našu prvú zastávku - na Hrebienok. Vykročili sme plní elánu, no na polceste nám prekvapivo došli sily a iba ticho sme závideli turistom, ktorí sa viezli na pozemnej lanovke tzv. zubačke. Na Hrebienku sme sa boli pozrieť na Tatranský ľadový dóm, kde sme si trochu oddýchli. Po krátkej pauze na občerstvenie a fotografovanie sme sa vybrali ďalej – okolo Bilíkovej chaty k vodopádom Studeného potoka. Čím vyššie sme išli, tým na chodníkoch pribúdalo viac a viac snehu. Pár krát sme aj spadli, ale to nás nezastavilo a pokračovali sme ďalej. Od krásnych a zamrznutých vodopádov sme sa pobrali k Reinerovej chate, najstaršej chate v Tatrách. Je tam už od roku 1863 a nachádza sa v nadmorskej výške 1301 m n. m. Cestou ďalej na Zamkovského chatu sa nám ukázalo slniečko a naskytol sa nám nádherný výhľad na okolité vrchy. Tak sme sa dostali na najvyšší bod našej túry – Zamkovského chatu, ktorá je vo výške 1475 m n. m. Trasu na skalnaté pleso sme si radšej odložili nabudúce, pretože tam bola hrozba lavínového nebezpečenstva. Vyšliapanou cestičkou dole sme stretávali stále viac a viac turistov a nielen Slovákov, ale aj Maďarov, Čechov, Poliakov, Nemcov a Angličanov. Niektorí z nás neodolali a z Hrebienka do Starého Smokovca sa spustili na sánkach. Naša túra sa tým ešte neskončila. Zo Starého Smokovca sme sa vlakom dostali na Štrbské pleso, okolo ktorého sme sa prešli. Pozreli sme si aj krásny dom, v ktorom žila veľmi známa slovenská spisovateľka Maša Haľamová. Keďže bolo pleso zamrznuté, kúsok sme prešli aj po ňom. Samozrejme, že sme si to museli hneď všetci odfotiť, lebo po vode nedokáže len tak hocikto chodiť. Po vyčerpávajúcej túre nasledoval výdatný obed a cesta domov, ktorú sme si spríjemnili spevom ľudových piesní. Unavení, ale zároveň šťastní a spokojní sme si ešte obzreli Tatry pri západe Slnka.
Za krásny víkendový deň patrí naše poďakovanie pánovi učiteľovi Chudíkovi, ktorý nás v našich veľhorách sprevádzal.
Andrea Adamečková 8.a, Martin Konár 9.a
Do galérie Výstup na Zamkovského chatu boli pridané fotografie.